Domov História O škole Štúdium Fotoalbum Schneiderova Trnava

História

História

Už v roku 1934 vznikla v Trnave prvá hudobná škola. Založil ju syn mestského trubača Ján Czarda, absolvent viedenského konzervatória. Prvopočiatky organizovanej hudobnej školy spadajú až do roku 1940. Ľudovít Vaňous spolu s Martou Kissovou založili dvojtriednu súkromnú hudobnú školu. On vyučoval husle, ona hru na klavír. Pri zakladaní im veľmi pomohol i prof. Eugeň Suchoň a onedlho začala škola prosperovať. Výbornú perspektívu v nej videl aj Pavol Bagin, ktorého deti tam navštevovali hodiny klavíra. Presadil, aby školu vzalo pod patronát mesto, a tak vznikla v Trnave v roku 1943 Mestská hudobná škola.

Ľudovít Vaňous bol riaditeľom až do roku 1953, kedy prevzal po ňom miesto Ervín Horáček, v r. 1959 Rozália Arnoldová, v r. 1978 Jindrich Richter, v r. 1983 Ervín Blažek, v r. 1990 Ján Hrčka, o rok neskôr Gabriela Kleschtová, po nej v r. 1997 Bohuslav Smutný a od septembra 1999 súčasný riaditeľ ZUŠ Gabriel Kalapoš.

Po roku 1960 sa v rámci celoštátnej prestavby mení hudobná škola na Ľudovú školu umenia s výučbou hudobného, výtvarného, literárno-dramatického a tanečného odboru. Keďže priradením odborov došlo k nárastu žiakov, pôvodné priestory sa tak stali pre školu malé. Dôstojné podmienky dostala škola po adaptácii základnej školy pod mestskou vežou v r. 1975. Triedy sa postupne zariaďovali moderným nábytkom, kvalitnými hudobnými nástrojmi a učebnými pomôckami.

Už v 50.rokoch viedol Vojtech Bitto v hudobnom odbore sláčikový orchester, . Súčasne s ním existoval i akordeónový súbor Jindricha Richtera, ktorý dokonca v r. 1961 zvíťazil v celoštátnom kole súťaže tvorivosti mládeže v Prahe. V roku 1975 založil Jozef Kudri Malý zábavný orchester,, ktorý interpretoval známe skladby majstrov v populárno-hudobnom prevedení, v úpravách vedúceho súboru.
V škole vznikol v r. 1983 tiež folklórny tanečný súbor vedený skúsenou lúčničiarkou Júliou Porubčanovou. K tancu sa žiadala živá hudba, preto sa zakrátko rozvinula ľudová hudba, ktorej vedúcim bol opäť Jozef Kudri. Pre súbor aj sám skladby aranžoval a po niekoľkých rokoch úspešného pôsobenia pridala ľudovka do svojho repertoáru aj skladby zábavného žánru a country and western.. Po skúsenostiach s ľudovou a westernovou hudbou dozrel súbor technicky i výrazovo a rozhodol sa venoval výlučne vážnej komornej hudbe. Tradíciu má i dychový súbor založený v r. 1984 Milanom Kuzmom. V roku 1992/93 vznikla žiacka dychovka na spomínanej pobočke v Červeníku pod vedením p. Kuzmu. Jeden z mladších členov učiteľského kolektívu, trubkár Peter Bunček, nadšenec jazzovej a tanečnej hudby využil technické a improvizačné schopnosti žiakov v dixielandovom obsadení, k dychovej sekcii pridal rytmickú skupinu a vznikol školský Dixieland. Neboli to však len deti, kto na ZUŠ-ke muzicírovali. Treba spomenúť kvinteto učiteľov ZUŠ, ktoré od r. 1974 pôsobí s krátkymi prestávkami dodnes a príležitostne sa objavuje na verejnosti aj Fanfárový súbor ZUŠ, ktorý fanfárami už každoročne otvára Trnavskú hudobnú jar a jeseň.

ZUŠ odchovala mnoho významných osobností. V archívnych materiáloch nájdeme veľa známych hudobníkov, hercov, výtvarníkov, teoretikov umenia, či umeleckých pedagógov, napr. Pavol Bagin, Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Soňa Valentová. Karol Čálik, Stanislav Hochel, Viera Bíliková-Bozzato, Richard Vandra, Jozef Kudri, Edita Bugalová , Dušan Nebyla , Tatiana Habová, Gabriel Kalapoš, Stanislav Bihari, Peter Reiffers, Miloš Bubán, Vladimír Hulík, Jozef Heriban, Silvia Šarkoziová , Zuzana a Rastislav Suchanovci, Jakub Nvota, Pavol Remenár, Daniel Čapkovič, a iní.

Činnosť a významné podujatia ZUŠ sú od šk. roku 1973/74 až dodnes zaznamenané v školskej kronike, do ktorej rôzni pedagógovia školy postupne vpisovali a vkladali zoznamy, koncertné programy, predstavenia a súťaže, výsledky, ako i pozvánky, programy, výstrižky z novín a iný materiál, ktorý má dnes nesmiernu historickú hodnotu.